hobľovač (język słowacki) edytuj

wymowa:
znaczenia:

rzeczownik, rodzaj męski żywotny

(1.1) strugaczkto zajmuje się struganiem powierzchni drewnianych lub metalowych[1]
odmiana:
przykłady:
składnia:
kolokacje:
synonimy:
(1.1) hobliar
antonimy:
hiperonimy:
hiponimy:
holonimy:
meronimy:
wyrazy pokrewne:
rzecz. hobľovanie n, hoblík m, hoblíček m, hobeľ m, hoblina ż, hobľovačka ż, hobliareň ż, m, hoblica ż, hoblinka ż, hobliar m, hobľovanec m
czas. hobľovať ndk., ohobľovať dk., zhobľovať dk.
przym. hoblíkový, hobľovací, hoblinový
związki frazeologiczne:
etymologia:
uwagi:
źródła:
  1. Slovník súčasného slovenského jazyka H – L, gł. red. Alexandra Jarošová i Klára Buzássyová, Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratysława 2011, ISBN 978-80-224-1172-1.