hoblík (język czeski) edytuj

 
hoblík (1.1)
wymowa:
znaczenia:

rzeczownik, rodzaj męski nieżywotny

(1.1) techn. strug, hebel
odmiana:
(1.1)
przykłady:
składnia:
kolokacje:
synonimy:
antonimy:
hiperonimy:
hiponimy:
holonimy:
meronimy:
wyrazy pokrewne:
czas. hoblovat
przym. hoblíkový
związki frazeologiczne:
etymologia:
uwagi:
źródła:

hoblík (język słowacki) edytuj

 
hoblík (1.1)
wymowa:
znaczenia:

rzeczownik, rodzaj męski nieżywotny

(1.1) strug, hebel[1][2]
odmiana:
(1.1)
przykłady:
składnia:
kolokacje:
synonimy:
(1.1) rzad. hobeľ
antonimy:
hiperonimy:
hiponimy:
(1.1) hladič, klopkár, rovnač, rímsovník, člnkár, drážkovač, macek, žliabkovač
holonimy:
meronimy:
wyrazy pokrewne:
rzecz. hobľovanie n, hobeľ m, hoblina ż, hobľovačka ż, hobliareň ż, hobliar m, hoblica ż, hoblinka ż, hobľovač m, hobľovanec m
zdrobn. hoblíček m
czas. hobľovať ndk., ohobľovať dk., zhobľovať dk.
przym. hoblíkový, hobľovací, hoblinový
związki frazeologiczne:
etymologia:
uwagi:
źródła:
  1. Slovník súčasného slovenského jazyka H – L, gł. red. Alexandra Jarošová i Klára Buzássyová, Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratysława 2011, ISBN 978-80-224-1172-1.
  2. Hasło „hoblík” w: Dorota Dziurka, Marek Jabłoński, Jan Osipiuk, Ján Sedliačik, Andrzej Starecki, Marcin Zbieć, Polsko-słowacki i słowacko-polski słownik terminów drzewnych, Wydawnictwo SGGW, 2006, ISBN 83-7244-798-5.