objaviteľ (język słowacki) edytuj

wymowa:
znaczenia:

rzeczownik, rodzaj męski żywotny

(1.1) odkrywca[1]
odmiana:
przykłady:
składnia:
kolokacje:
(1.1) spoluobjaviteľ
synonimy:
antonimy:
hiperonimy:
hiponimy:
holonimy:
meronimy:
wyrazy pokrewne:
rzecz. objav m, objavnosť ż, objaviteľstvo n
forma żeńska objaviteľka ż
czas. objavovať ndk., objaviť dk.
przym. objavný, objaviteľský
przysł. objavne, objaviteľsky
związki frazeologiczne:
etymologia:
uwagi:
źródła:
  1. Krátky slovník slovenského jazyka, J. Kačala – M. Pisárčiková – M. Považaj (red.), Veda, Bratysława 2004, ISBN 80-224-0750-X.