paradoksalny
paradoksalny (język polski) edytuj
- znaczenia:
przymiotnik
- (1.1) sprzeczny z tym, co jest lub wydaje się oczywiste, będący paradoksem lub mający cechy paradoksu, osobliwy, absurdalny
- odmiana:
- (1.1)
przypadek liczba pojedyncza liczba mnoga mos/mzw mrz ż n mos nmos mianownik paradoksalny paradoksalna paradoksalne paradoksalni paradoksalne dopełniacz paradoksalnego paradoksalnej paradoksalnego paradoksalnych celownik paradoksalnemu paradoksalnej paradoksalnemu paradoksalnym biernik paradoksalnego paradoksalny paradoksalną paradoksalne paradoksalnych paradoksalne narzędnik paradoksalnym paradoksalną paradoksalnym paradoksalnymi miejscownik paradoksalnym paradoksalnej paradoksalnym paradoksalnych wołacz paradoksalny paradoksalna paradoksalne paradoksalni paradoksalne
- przykłady:
- składnia:
- synonimy:
- antonimy:
- hiperonimy:
- (1.1) bezsensowny, sprzeczny[1]
- hiponimy:
- holonimy:
- meronimy:
- wyrazy pokrewne:
- rzecz. paradoks m, paradoksalność ż
- przysł. paradoksalnie
- związki frazeologiczne:
- etymologia:
- uwagi:
- tłumaczenia:
- angielski: (1.1) paradoxical
- baskijski: (1.1) paradoxiko
- białoruski: (1.1) парадаксальны
- bułgarski: (1.1) парадоксален
- esperanto: (1.1) paradoksa
- francuski: (1.1) paradoxal
- galicyjski: (1.1) paradoxal
- hiszpański: (1.1) paradójico
- nowogrecki: (1.1) παράδοξος
- portugalski: (1.1) paradoxal
- rosyjski: (1.1) парадоксальный
- ukraiński: (1.1) парадоксальний
- źródła:
- ↑ Uniwersalny słownik języka polskiego, red. Stanisław Dubisz i Elżbieta Sobol, Wydawnictwo Naukowe PWN.